Hlavátka podunajská

Výskyt : Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Žije v podhorských riekach. Pre svoje prežitie ako každá lososobitá ryba potrebuje čistú vodu obohatenú kyslíkom a pre jej veľkosť jej vyhovujú hlbšie prúdiace riečne toky. Ich úkrytom u hlboké tône riek. V letnom období trpia zvýšenou teplotou vody a z toho dôvodu svoje stanovisko hľadajú vo väčších prúdoch. 

Ochrana : Hlavátka podunajská je chránena od 1.1 do 31.10.

Potrava : Dospelé Hlavátky sa živia hlavne rybami, neobvykle môžu požierať vodné organizmy. Najčastejšou potravou v dospelosti je Jalec hlavatý, Lipeň, Pstruhy a ostatné žijúce ryby v ich prítomnosti. Pre svoju mohutnosť a veľkosť dokáže uloviť i väčšie jedince naších rýb.

Rozmnožovanie : Hlavátka dosahuje svoju pohlavnú dospelosť v 4. roku života. Čo sa týka samcov, dospievajú v 3. roku života. K výteru dochádza na začiatku jari, keď prúdia rieky topiace sa snehom, najčastejšie v apríli. Ryby migrujú do plytkých kamenitých úsekov v skupinách z ktorých sa stávaju jednotlivé páry pri neresi. Samce zvyčajne bojujú o samice v neresoviskách. Pri kladení ikier budujú spoločne so samcami hniezda. Miesto pripomína prehlbené miesta v štrkovitom dne riek. Dlhé môžu byť približne 2-3 metre a široké 1-2 m. Vytváranie takéhoto miesta trvá niekoľko dní, pri ktorom dochádza k presunu značne väčšieho množstva materiálu. Samičky doň vkladajú okolo 2000-3000 malých ikier, ktoré zahrabávajú. Po vytretí opúštajú svoje hniezda.

Popis : Hlavátka má telo pretiahnuté. Tuková putvička je sfarbená do ružova s drobnými tmavými škvrnami. Ich chvosty sú začervenalej farby a ich hlava  je veľká s priestorovými ústami. Pre väčšinu rybárov je považovaná za kráľovnú našich vôd.

čeľad - lososovité

druh - dravec

Lovná miera - 70 cm

Latinsky názov : Hucho hucho