Jalec hlavatý

Výskyt : Jalec hlavatý je v Európe veľmi rozšírenou rybou, vyskytuje sa obvykle vo vätšine tečúcich
vodách a to od pstruhového pásma, kde je síce považovaný za škodcu až po pásmo pleskáča, menej sa vyskytuje taktiež v nádržiach a stojatých vodách, ktoré majú prítoky v ktorých sa vytiera. Vyhovujú mu prúdiace i stojaté vody, veľmi rád sa ukrýva pod prevysnutými konármi alebo padnutými stromami, vyhovujú mu i obrastené brehy, pri ktorých sa zdržiava. Jeho ukýtom sú často aj priehlbiny v prúdoch. Pri oteplení, obvykle cez leto sa presúva do prúdov a pod hate. Sú spoločenskí a tvoria početné húfy, ktoré sa zmenšujú pribúdajúcim vekom ich členov. Najväčšie kusy trávia väčšinu roku ako samotári.

Ochrana : Jalec hlavatý nieje chráneny.

Potrava : Jalce sa predovšetkým živia larvami vodného zmyzu, suchozemským hmyzom a väčšie jedince zvyčajne aj malými rybkami. Po prudších dažďoch voda splavuje veľké množtvo červou,slimákov, ktoré Jalec požiera. Neživí sa len živoťíštvom ale aj rastlinstvom ako sú napríklad - riasy. Potravu príjma takmer celý rok, až na veľmi prudké mrazy.

Rozmnožovanie : Jalec dospieva väčšinou v 3. roku života, pokiaľ žije v chaldnejších pomienkach jeho dospievanie prebieha pomalšie. Pri neresi sú schopné neresiť sa i v tých najplytkejších prúdoch. Výter priebieha v etapách. Prvé ikry sú uvoľnené behom mája, druhá etapa priebieha o niekoľko týždňov neskôr, vzhľaom od podmienok. Ikernačka kladie okolo 30000 ikier a u veľkých ikernačiek môže dosiahnuť až 100000 ikier

Zaujímavosť : Samcom sa v dobe výteru tvorí jemná trecia vyrážka.

Popis : Jalec sa svojím vzhľadom v 2-3. roku podobá Červenici obyčajnej. Jeho telo je valcovité, má guľaté ústa a veľké šupiny s čierným sieťovaním. Jalce majú zaoblené plutvy a jeho análna plutva spolu s brušnými má červenú farbu. Chvostová plutva je zafarbená do čierna.

čeľad : kaprovité

druh - všežravec,dravec

Lovná miera - 20 cm