Úhor európsky

Výskyt : Vyskytuje sa vo všetkých vodách až na pstruhové revíry. Ich populácia je na našom území značne ovplyvňovaná nasádzaním z umelých odchovov. Pre ich migračnú schopnosť dokážu prekonávať i nezdolateľné prekážky, vďaka ktorím sa dostávajú i do vôd, v ktorích by ich nikto nečakal a kde neboli nikdy predtým vysadené. Úhor patrí medzi prispôsobivé ryby, prežijú v akomkoľvek prostredí, avšak príliš mu nevyhovujú chladnejšie vody a preto dáva prednosť teplejším vodám s dostatkom potravy a úkrytov. Nájdeme ho väčšinou v nížinných tečúcich potokoch až po najväčšie rieky, či už v stojatých alebo prúdiacich. Takmer vôbec sa nevyskytuje v horských jazerách, pričom časť jedincov dokonca nepreniká do sladkých vôd ale trávia život v mori. Jeho úkrytom sa stáva vodné rastlinstvo, rôzne usporiadané kamene, či korene alebo padnuté stromy. Je schopný pokiaľ nemá vhodný úkryt sa zahrabať do bahna alebo piesku, pričom vznikajú problémy pri výlove tíchto rýb z chovných rybníkov, pretože časť Úhorov je uveznená v bahne. Po usadení sa na určitom mieste je Úhor pomerne stály a prebýva dlhý čas na jednom mieste.

Ochrana : Úhor európsky je chráneny od 1.9 do 31.11

Potrava : Úhor európsky vedie prevažne nočný život, z čoho vyplýva, že mu svetlo príliš nevyhovuje. Väčšinou loví počas noci, ale pri nedostatku potravy je nútený loviť i počas dňa. Úhor sa živí takmer všetkou dostupnou potravou, či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. V jeho potrave vynikajú hlavne bezobratlovci, kôrovce, larvy vodného hmyzu, mäkkýše(rôzne slimáky) a občas požiera i planktón. Počas zakalenej vody sú Úhory veľmi aktívne. Zbierajú suchozemské živočíchy - červy,hmyz,slimáky splavené prúdom. Dokonca utopené hlodavce a malé vtáky. S priberajúcou veľkosťou sa v potrave vyskytujú viac ryby od najmenšieho poteru až k prekvapivým exemplárom. Úhor európsky vo veľkosti 100 cm dokáže zhltnúť aj ryby okolo 25 cm. Počas zimného obdobia Úhory nepríjmajú potravu a väčšinu času trávia zahrabaný v bahne. 

Rozmnožovanie : Dospelé jedince sa z väčšiej časti vyskytujú v sladkých vodách, pričom samce väčšinou zostávajú v ústi riek, ktoré dorastajú veľmi malých rozmerov, okolo 40 cm. Samice migrujú hlboko do vnútrozemia, kde dorastajú do oveľa väčších rozmerov ako samce. Veľmi často dorastajú vyše 100 cm. Pri dovršení pohlavnej dospelosti ryby tiahnú k vzdialeným neresoviskám, nachádzajúcich sa v Atlantickom Oceáne, skoro až u brehov Severnej Ameriky v oblasti Sargasovho mora. Prečo k tomuto výteru dochádza v tak vzdialenej časti je zvláštnosťou, avšak vysvetlenie môže byť dôsledkom pohybu zemskej kôry, pričom sa rozpína rýchlosťou až niekoľko centimetrov ročne. Prirodzene sa vyskytovali Úhorie neresoviská určite bližšie ako je Severná Amerika. Na našom územi dochádza k treciej migrácií koncom jari, pretože po dlhej zimnej pauze je potrebné doplniť zásoby potravy. Hlavný ťah prebieha počas tmavých nocí od augusta do septembra. Migrujúce ryby plávaju po prúde riek a veľký počet z nich uhynie, či už na turbínach elektrárni alebo rôznych nebezpečných miestach. V priebehu tejto migrácie mení Úhor i sfarbenie, ktoré sa prejavuje v sfarbení chrbta, pričom boky sú striebristé. Zväčšuje sa i veľkosť očí, pričom sa mení i tvar prsných plutiev, kože a tlstne. Pri tomto deji dochádza k tomu, že črevo prestáva pracovať a análný otvor sa uzatvára, kedy zároveň dochádza k tvorbe vaječníkov. Pri migrácií zdoláva Úhor európsky vzdialenosť približne 6 - 7 a viac tistíc kilometrov. Trvá to približne 1,5 roka, ryby sa stávajú počas tejto dlhej cesty slabšie, stratia značnú časť svojej hmotnosti a to v dôsledku nepríjmania žiadnej potravy. K rozmnožovaniu dochádza vo vodnom stĺpci, v hĺbke 150 - 600 metrov, nad 6 kilometrovou hlbinou. Samička kladie približne 400 - 700 tisíc malých ikier vo veľkosti 1mm, ktoré sú splývajúce(pelagické) s tukovou kvapkou, ktorá im umožňuje sa nadnášať. Z tíchto ikier sa liahnú rybky podobné tvaru vrbovému listu, pričom sú unášané golfským prúdom a snažia sa plávať k brehom Európy. Do Európy sa dostávajú v 2 - 3 roku, počas ktorích dorastajú do veľkosti 70 - 80 mm. V plytkejších častiach pobrežia mora sa listové larvy premieňajú v tenké sklovité Úhoriky. Pri tejto premene nepríjmajú potravu, ich dĺžka sa mení, skracuje o 20 - 30 mm a takisto klesá aj ich hmotnosť. V tomto vzhľade sa malé Úhory dostávajú v početných húfoch do Európských riek a dochádza k migrácií proti ich prúdu. Patrí medzi naše pôvodne druhy, ktorích v minulosti bolo o veľa viac na našom územi než dnes.

Popis : Telo Úhora je dlhé, hadovité(pripomínajúce hada) bez viditeľných šupín. Šupiny su hlbšie vrastené, chrbtová, análna a chvostová plutva tvoria súvislý lem, avšak brušne plutvy chýbajú. Hlava je sploštená z vrchu, na ktorej ústny otvor je široko rozoklaný. Šupiny Úhora začínajú narastať približne v 3. roku života. Chrbát má sfarbený do hnedozelena alebo sivozelena. Boky sú svetlejšie, ojedinele aj do žlta. Čelusť má vyplnenú početnými ostrými zubami.

čeľad - Úhorovité

druh - všežravec, dravec

Lovná miera - 45 cm

Latinský názov - Anguilla anguilla